Rozhlas, film a televízia

K zvyšovaniu kultúrnosti v obci prispieval i rozhlas. Pokiaľ obec nemala elektrinu, rádioprijímače na baterky mali iba na fare, riaditeľ školy a pán notár. Po elektrifikácii obce rádioprijímače začali pribúdať i u majetnejších gazdov. Zriedkavosťou bolo, ak niektorý študent mal "kryštálku" so slúchadlami na počúvanie jednej stanice.

Starší sa pamätajú na pekné nedeľné popoludnia v rokoch 1937 a 1938, kedy pod lipami na dedine sa rozhlas počúvali spoločne. Bol to istý druh spoločenskej udalosti. Občania s obavami vtedy počúvali správy o rozbití prvej Československej republiky, o odtrhnutí južných území Slovenska a ich pripojení k Maďarsku, o prepadnutí Poľska nemeckými vojskami, či o vyhlásení mobilizácie. Noviny sa nekupovali, rádioprijímačov pribúdalo. V roku 1943 bolo nariadené evidovaným majiteľom rádioprijímačov dať si v prijímači nastaviť stanicu Bratislava a ostatné stanice a vlnové rozsahy zaplombovať. Stalo sa to preto, aby ľudia nemali možnosť' z iných staníc sa dozvedieť, aká je pravda o bojoch na východnom fronte. Lenže neprihlásených prijímačov bolo dosť a pravda bola iná ako propaganda.

V roku 1956 bol v obci postavený miestny rozhlas s centrálou na MNV. Prostredníctvom neho sa informovalo, blahoželalo, vyzývalo, ďakovalo, oznamovalo i pozývalo. A tak miestny bubon bol definitívne zavesený na klinec a na tohto „dedinského informátora“, „bubňarov“ i poslednú „bubňarku“, zostali už len úsmevné spomienky.

V roku 1995 začali príležitostne vychádzať miestne noviny s názvom Štvrtocký Kuriér.

Pre ďalší rast kultúry a príjemné trávenie večerov mimo krčmy, najmä mladých ľudí, bol dôležitý film. Prvý film v obci videli deti a dospelí v jeseni roku 1939, keď' pán farár z Letanoviec so skupinou študentov priviezli premietací prístroj a premietli niekoľko krátkych zábavných filmov v miestnom hostinci.

Niekoľko podobných predstavení sa uskutočnilo i v nasledujúcich rokoch. Prvý celovečerný film bol premietnutý v obci asi vo februári 1949. Vtedy i v ďalších rokoch, najprv nepravidelne, potom už podľa plánu, prichádzali do obce premietať filmy pracovníci odboru kultúry

ONV v Levoči ako pojazdné kino. V roku 1953 si osvetová beseda zakúpila vlastný prenosný 16 mm premietací prístroj a predstavenia sa už konali pravidelne. Na chválu osvete slúžilo, že v rokoch 1957 - 1959 Štefan Bajtoš i Michal Greš premietali filmy zdarma. V novom kultúrnom dome uprostred dediny bola vybudovaná aj premietacia kabína pre premietanie jedným, neskoršie dvoma už 36 mm premietacími prístrojmi. Filmy sa premietali podľa plánu a vedúci kina, premietač a uvádzačka boli za túto činnosť odmeňovaní. Najvýhodnejšie bolo premietanie filmov v sobotu a nedeľu. Lenže v mnohé tieto dni sa konali svadby, tanečné zábavy, schôdze a politické podujatia. Filmové predstavenia sa museli prekladať' na iné dni, čo prinášalo len finančné straty.

Preto po mnohých úvahách a rokovaniach sa MNV v rámci akcie "Z" rozhodol asanovať nevyužitý a schátralý farský hospodársky dvor a na jeho mieste postaviť viacúčelovú budovu, v ktorej by boli kancelárie MNV, matričný úrad, sobášna miestnosť, spoločenská miestnosť s príslušenstvom a samostatne kino. Prevádzané akcie by si vzájomne neprekážali. Zámer sa podaril a na Vianoce 1975 sa už premietalo v novom kine s pevnými stoličkami a šikmým hľadiskom. O rok neskoršie sa premietal i prvý širokouhlý film. Dovtedajší kultúrny dom dožil a prebudoval sa na predajne.

Od polovice päťdesiatych rokov sa i v obci začala udomácňovať televízia. Prvý televízor typu Kriváň vlastnil Emil Jakubec na jar 1957. K niekoľkým televízorom spočiatku prichádzalo veľa príbuzných. Po viacerých rokoch sa televízia stala základom kultúry v rodinách, ale i konkurentom nielen filmu, ale i ochotníckemu divadlu.

V súčasnosti kultúrna činnosť úplne ochabla. V kine sa premieta 3 až 4 razy mesačne aj to bez finančného efektu. Obecný úrad uvažuje o jeho zrušení. Nekonajú sa ani divadlá, ba ani mládežnícke diskotéky a obecný úrad uvažuje o prenajatí kultúrneho domu, kina a knižnice alebo o ich privatizácii.