Navigácia
Obsah
História
Úvod
Spišský Štvrtok leží na križovatke dávnych i súčasných ciest, asi v polovici, medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou. Tu odbočuje hlavná európska cesta na Levoču a v opačnom smere pokračuje lokálna cesta na juh do Hrabušíc a na Gemer.
Obec leží vo výške 540 m nad morom na juhozápadnom okraji Levočských vrchov a v severozápadnej časti Hornádskej kotliny. V jej blízkom susedstve je národný park Slovenský raj. Poloha obce spôsobila, že jej okolie bolo osídlené už od praveku. Našli sa tu stopy po človekovi z mladšej doby bronzovej i železnej - halštatskej.
Najväčší význam však má objav pravekého organizovaného mestečka v polohe Myšia Hôrka, ktoré bolo opevnené najstarším murivom v strednej Európe a život v ňom pulzoval pred 3500 rokmi. V blízkosti boli aj centrá slovanského velkomoravského osídlenia. Akiste na mieste dnešnej obce bola stará trhová osada, v ktorej sa konali trhy vo štvrtok, z čoho pochádza aj jej meno.
Po zaujatí okolia Maďarmi koncom 11. storočia bola obec pomenovaná podľa uhorského kráľa sv. Ladislava: Villa sancti Ladislai - Obec sv. Ladislava, čo tiež svedči o jej význame. Sv. Ladislav sa stal patrónom obce a jeho obrnená postava sa dostala aj do pečate, ktorá pochádza už z 15. storočia.
