Obec Spišský Štvrtok

Šport

Už sme spomínali, že pred l. svetovou vojnou, počas nej a veľa rokov i po nej sa v obci kultúra nerozvíjala a tým menej šport. Miestna inteligencia sa zameriavala na prechádzky, posedenia, hru v karty a len ojedinele na šport. Pre prostého človeka platilo, že dosť sa "našportuje" cez týždeň v robote, preto nech v nedeľu oddychuje.

Začiatkom tridsiatych rokov, najmä zásluhou študentov, sa začal hrať i futbal. Boli to Dunčkovci, Garčárovci, Toporcerovci, Magutovci, Jozef Petrovič, Jozef Švirloch, Klein a iní. Ale i ostatní mládenci sa im v tejto hre chceli vyrovnať. Pravidlá futbalu dobre nepoznali, 22 hráčov nebolo, to ale nebránilo ho hrať medzi mládencami a študentmi. Až príchodom minoritu Benvenuta Vidu do kláštora v roku 1934, ktorý dokonale futbal poznal zo svojich štúdií v Taliansku, sa futbal začal hrávať podľa pravidiel. Páter Vida sa stal veľmi dobrým trénerom a ľavým krídelným útočníkom. Z obdobia pred 2. svetovou vojnou ako futbalisti vymkli Jozef Šarišský, Ján a Štefan Petrovič, Štefan Oravec, Martin Slamený, Jozef Švirloch a ďalší.

V tých rokoch nebolo futbalového ihriska. Hrať sa mohlo na lúkach za stodolami do Juraja, t.j. do 24. apríla a po zbere otavy z lúk. V ostatnom čase sa futbal hrával na Kláštorskej lúke za Veľkým lesíkom, kde na ihrisku boli riadne bránky a čiary. Na tréningy slúžila dolná časť Driža.

Za Slovenského štátu si už futbalisti pozývali hráčov aj z okolitých dedín, najmä z Vydrníka, Letanoviec a Kišoviec. Po zápasoch bola tanečná zábava v prírode. Tým bol futbal príťažlivejší pre jeho návštevníkov. Futbalisti do susedných dedín chodili na bicykloch, alebo za vlastné peniaze si najímali konsky povoz s dlhými a vysokými rebrinami. Futbalové lopty sa kupovali z darov a uzavretých stávok. Spočiatku neboli ani dresy.

Veľký propagačný futbalový zápas sa odohral medzi Spišským Štvrtkom a Smižanmi v júni 1940. Smižany už vtedy mali registrované a zohraté mužstvo. Aby domáci futbalisti nezožali veľkú hanbu, "požičali si' hráčov z okolia. Zápas skončil remízou, čo bolo veľkým úspechom domáceho mužstva.

Na najlepšieho futbalistu sa vypracoval Jozef Švirloch~ ktorý od roku 1940 vyše 11 rokov hrával futbal za ŠK Slovan Levoča a viac krát aj za reprezentačné mužstvo Slovenského štátu.

S rastom záujmu o futbal nástojčivejšie do popredia sa dostávala otázka futbalového ihriska. Jej vyriešenie v rokoch 1946 a 1947 bolo odmenené výberom pozemku a založením športovej organizácie. Športový klub v obci bol založený až v jeseni 1949 a jeho prvým predsedom sa stal Jozef Šarišský a tajomníkom Jozef Petrek. Títo dvaja s ďalšími nadšencami dokázali, že za rok v zatáčke oproti rómskej osade z farskej záhrady boli vykopané ovocné stromy, upravená plocha, postavené trvalé bránky a bariéry a ihrisko oplotené pletivom. Na jar 1950 mužstvo začalo hrať pravidelnú okresnú súťaž.

V neskorších rokoch športovci vybudovali provizórne šatne pri stodolách, volejbalové ihrisko a malú vrátnicu. Až po mnohých rokoch, za výdatnej pomoci MNV a JRD, bol vybudovaný športový areál s tribúnou a ešte neskoršie aj hokejové ihrisko. V tomto areáli sa potom konali rôzne školské, športové, spoločenské, telovýchovné a požiarnické vystúpenia a tanečné zábavy v prírode.

Na niekoľkoročný rozvíjajúci sa hokej v obci zostali len spomienky. Aj stolný tenis, či volejbal sa hrával len príležitostne a záležalo len na počte záujemcov o ten-ktorý šport.

Futbal na dobrú úroveň sa dostal už v polovici päťdesiatych rokov, keď svojimi výkonmi hráči sa dostali až do medziokresnej súťaže. Vtedy to boli Štefan Greš st., Štefan Greš ml., Anton Lesičko, Ján Javorský, Michal Javorský, Ondrej Petrovič, Ján Slanina, Štefan Slanina, Jozef Petrek, Jozef Lesňák, Jozef Šarišský, František Bajtoš, Jozef Garčár, František Šoltys, Emil Bajtoš, Ján Toporcer. Potom pribudli Jozef Pollák, Michal Sečka a mnohí ďalší mladší futbalisti.

Aj po reorganizácii okresov v roku 1960 futbalisti sa udržali v medziokresnej a neskoršie v okresnej súťaží. Výkony dorastencov boli tiež uspokojujúce. S pribúdajúcimi rokmi futbal žil, mal vlastným pričinením i podporou JRD vždy lepšie materiálne podmienky a dosahoval striedavých úspechov. Od roku 1978 sa v obci začal hrávať i hokej, pre ktorý boli vytvorené vhodné materiálne podmienky. Po niekoľkých rokoch pre vysoké finančné náklady tento druh športu zanikol. V roku 1985 aj pri JRD bola vytvorená samostatná telovýchovná organizácia, ale tá skoro zanikla. Dnes futbalové družstvo hráva vo 4. lige s uspokojujúcimi úspechmi. Občas sú činní i stolní tenisti. O šport v obci je veľký záujem, i keď nieto dosť peňazí na jeho aktívnejšiu činnosť. To preto, že s láskou a zanietením sa o šport v posledných rokoch starali Michal Toporcer, Emil Staš, Stanislav Petrovič a Jozef Šarišský.

Vari za zmienku ešte stojí, že v osemdesiatych rokoch za aktívnej pomoci JRD, Ing. Štefana Pravlika a organizátora Jozefa Kežmarského sa viac razy v zime uskutočnili dostihy s konskými záprahmi a súťaže vo vedení saní.