Zdroj:

Štefan Dunčko; Spišský Štvrtok - Doby dávne i nedávne (1263-1998); 1998; ISBN 80-967977-0-0

Posledných 50 rokov je obdobím ešte žijúcich súčasníkov, z ktorých každý bol priamym účastníkom doby plnej premien, prudkého rozmachu a napredovania. Išlo o premeny nielen politické, ale aj hospodárske, kultúrne, spoločenské, na poli športu a v myslení ľudí. Mnohé udalosti sú ešte tak blízke, že nepotrebujú podrobnejší popis a mali by mať svoje miesto v obecnej kronike.

Je na škodu veci, že Spišský Štvrtok obecnú kroniku nemá a ani v posledných rokoch ju nikto nepíše. A tak významné udalosti obce zostávajú v spomienkach občanov niekoľko rokov a potom pomaly upadajú do zabudnutia.

Čitateľovi sa môže zdať, že táto kapitola nezachytáva všetky chronologicky usporiadané udalosti, premeny a akcie rôzneho druhu. Uvádzam v nej len tie, ktoré mali pre obec význam a realizovali sa vďaka iniciatíve a dobrej spolupráci miestneho národného výboru, občanov a vedenia Jednotného roľníckeho družstva. Ostatné dôležité udalosti sú zachytené v iných kapitolách.

V povojnových mesiacoch na čele revolučného národného výboru bol Jozef Dunčko. Kedže vojne ešte nebol koniec, bolo potrebné zabezpečovať povozy (foršpany) pre armádu, určovať ľudí na opravu vojnou zničených mostov a ciest, zabezpečovať ubytovanie vojska po domoch a štárať sa o prípravu budúcej úrody. Pokojná práca mohla začať, keď sa 9. mája 1945 úplne skončila 2. svetová vojna.

Dva dni pred ukončením vojny bola v obci založená dedinská organizácia Komunistickej strany Slovenska. Na začiatku mala 10 členov a za jej prvého predsedu bol zvolený Štefan Slamený. Jej členmi boli predovšetkým tí, ktorí boli prenasledovaní minulou vládou a Nemcami a ktorí verili, že oslobodenie Československa prinesie im splnenie tých ideálov, za ktoré bojovali v SNP a konečne nastane lepší život predovšetkým sociálne slabším. Posmelením týchto plánov bol pre nich Február 1948 a nastúpená cesta k socializmu. Keď však mnohí komunisti videli v apríli 1950, ako sa socialistická vláda vysporiadala s rehoľníkmi a rehoľnicami, ich kláštormi a majetkami, verejne z tejto strany vystúpili.

V povojnových rokoch dlho v politickom dianí obce prvé husle hrala demokratická strana, ktorá počtom hlasov vo voľbách v rokoch 1946 i 1948 zvíťazila. V nasledujúcich rokoch jej pozícia i pozície iných politických strán upadali a vedúcu a rozhodovaciu úlohu o všetkom a vo všetkom si prisvojila komunistická strana.

Rok 1950 sa zapísal do dejín obce dvoma udalosťami. V apríli boli násilne z kláštora odvezení minoriti a v decembri bol v prázdnom kláštore zriadený krajský domov odpočinku. Kým začiatkom päťdesiatych rokov komunisti a po nich i maloroľníci začali bojovať za založenie jednotného roľníckeho družstva v obci, funkcionári národného výboru sa zas zamýšľali, ako v rámci svojpomocnej zveľaďovacej akcie "Z" pomôcť obci odstrániť každoročne sa opakujúci nedostatok vody. Najväčším iniciátorom a neskoršie i realizátorom tejto myšlienky bol vtedajší nový správca ústavu sociálnej starostlivosti v obci Štefan Lenárd. Rozširovanie kapacity ústavu a denná starostlivosť o jeho obyvateľov si vyžadovali veľa vody a tej ústav nemal. Ale aj hospodársky dvor založeného družstva, školy, pohostinstvo, kultúrny dom a mnoho občanov obce nemali vodu, najmä na jar a v dobe sucha. V roku 1954 sa našli zbytky po grófskom vodovode, výdatné žriedla vody vo Veľkom lesíku a nakoniec aj finančné prostriedky na prívod vody a výstavbu vodojemu. Tak ústav už v prvej etape výstavby obecného vodovodu získal postačujúce množstvo vody. Do roku 1963 bol vodovod ukončený už v celej dedine.

V nasledujúcich rokoch boli rozkopané ulice upravené, cesty vyasfaltované a na niektorých uliciach vybudované i chodníky. V tom čase v strede obce majitelia odstránili svoje staré sypance a občania svojpomocne vybudovali a upravili park s oplotením a s novou cestou popred domy na Rínku. Zmenil sa celkový vzhľad obce. Tiež bola vybudovaná na potoku malá nádrž vody, ako zásobáreň pre prípad požiaru.

Mladých ľudí veľa rokov mrzelo, že pre oddych a kultúru občanov nebolo v obci vhodných priestorov. Miestnosť starého urbárskeho hostinca bola veľmi malá a nevhodná. Okrem posedenia slúžila i divadlu, na poriadanie schôdzí, svadieb a tanečných zábav. Preto bez váhania MNV rozhodol, že na západnej strane hostinca v strede obce je potrebné postaviť kultúrny dom. Tento zámer sa veľmi skoro zrealizoval a novopostavený kultúrny dom začal v roku 1962 slúžiť všetkým. Po rokoch a skúsenostiach sa ukázalo, že i to je málo. Keď bola tanečná zábava alebo svadba, nemohol byt premietaný film alebo prevádzaná iná akcia. Nevyhovujúca bola aj sieť predajní v rozmáhajúcej sa obci. Tieto nedostatky mala vyriešiť novovybudovaná viacúčelová budova a z doterajšieho kultúrneho domu sa malo prestavbou vytvoriť poschodové nákupné stredisko.

V roku 1967 sa pristúpilo k asanácii nevyužitého bývalého farského hospodárskeho dvora, kde bol postavený terajší viacúčelový kultúrny dom s kinom. Objekt bol slávnostne otvorený v decembri 1975. Už o dva roky neskoršie sa začalo používať i nové nákupné stredisko prebudované z niekdajšieho kultúrneho domu a vyhovujúcejšie pohostinstvo.

Už predtým a to v roku 1958 si požiarnici postavili pri MNV novú požiarnu zbrojnicu. V nasledujúcich rokoch v obci pribudli ambulancie obvodného i zubného lekára, holičstvo a iné prevádzkarne pre poskytovanie rôznych služieb občanom.

Aj obec a jej okolie sa zmenili. Na severnej strane v roku 1970 bol vybudovaný motorest, nová benzínová čerpacia stanica a obchádzka cesty č. 18 mimo križovatky. Na východnej strane smerom na Dravce, Iliašovce a Mečedeľovce pribudli nové ulice i domy. Na juhu okolo štátnej cesty do Spišskej Novej Vsi tiež pribudlo hodne domov, nová administratívna budova JRD a sušiareň a naposledy i výrobňa asfaltu. Aj na bývalých obecných lúkach poniže cintorína pribudli nové ulice a na nich podľa katalógov prekrásne rodinné domy. Staršie domy v dedine boli prestavané, zmodernizované a dvory upravené. Bola postavená nová budova základnej školy s telocvičňou, nová budova farského úradu a nové priestory získala i materská škola. O nové domy sa rozšírila i rómska osada.

V roku 1988 sa začalo s výstavbou nového domu nádeje na starom cintoríne. Po dvoch rokoch pre nedostatok finančných prostriedkov práce museli byt prerušené. V posledných rokoch sa práce na jeho ukončení i úprave okolia tak urýchlili, že 2. novembra 1996 sa uskutočnila za účasti spišského sídelného biskupa Mons. ThDr. Františka Tondru posviacka tohto diela a dom smútku bol daný do užívania.

Rozšírila sa vodovodná sieť aj do okrajových častí obce a splynofikovala sa celá obec. Občania v uplynulých rokoch dosiahli vysokú životnú úroveň. Tá vyplynula z vysokej zamestnanosti a dobrých zárobkov.

Obec mala v roku 1991 2135 obyvateľov, z ktorých 547 pracovalo mimo obce a slúžilo im veľké množstvo autobusových spojov. Ostatní pracovali na miestnom JRD a inde v obci. Veká bola i zamestnanosť žien a Rómov. Stúpla vzdelanosť mladých ľudí i sebavedomie občanov.

To všetko, čo sa v obci pre občanov vybudovalo, bude svedčiť o dobe, ktorú obec v uplynulom polstoročí prežila. V nasledujúcich rokoch sa bude budovať diaľnica, ktorá povedie severnou častou katastra obce.

Podľa známych dokladov rast počtu domov a občanov ukazuje priložená tabuľka.

O prudkom raste životnej úrovne a tým aj vybavenosti domácností svedčí tabuľka č.3.