Základným hodnoverným dokumentom o dejinách a rozvoji školy je kronika Rímsko-katolíckej ľudovej školy vo Štvrtku nad Hornádom Začal ju písať učiteľ Michal Stanko po 1. svetovej vojne. V jej úvode uviedol niekoľko jemu vtedy známych historických udalostí a faktov Od roku 1922 kroniku pravidelne písal učiteľ Emil Kalafut a po ňom až dodnes niektorý poverený učiteľ Ale existuje aj iná literatúra, v ktorej sa škola spomína.
Podľa jedného z dokumentov školu v obci zriadili husiti asi roku 1444. V inom doklade sa uvádza, že v roku 1462 mala obec takí: vynikajúcu školu, že jej niektorí absolventi odchádzali študovať' na krakovskú univerzitu. Jej riaditeľom bol Ján Aranyosi Gellerfi, ktorý bol aj prekladateľom rôznych spisov. Najstaršia budova školy sa spomína ako drevená, postavená pri južnej strane kostolného múra, asi v priestore terajšieho farského úradu. Z týchto niekoľkých údajov možno usúdiť, že škola v obci existovala už veľmi dávno.
Podľa školskej kroniky v roku 1848 bol učiteľom Ján Varga. Ten počas revolúcie odišiel ako dobrovoľník do vojska proti Habsburgovcom a na jeho miesto prišiel Juraj Strišovský. Keď sa Varga vrátil, nebolo pre neho miesto, preto prijal funkciu obecného úradníka, do ktorej ho občania zvolili. Títo dvaja zanietení ľudia pôsobili veľa rokov v obci a vo veľkej miere sa pričinili o jej rozvoj v 2. polovici minulého storočia.
V marci 1869 vypukol už spomínaný veľký požiar, pri ktorom škola úplne vyhorela. A práve pričinením spomínaných dvoch ľudí bola postavená nová murovaná škola s jednou učebňou a veľkou chodbou. Vstupovalo sa do nej veľkým schodišťom z južnej. strany, teda od dediny. Pri nej bol neskoršie postavený aj byt pre učiteľa, ktorý bol súčasne i organistom. Dnes na mieste tohto učiteľského bytu je postavený nový farský úrad a prvá škola existuje i dnes, ale bez schodišťa.
V roku 1890 odišiel učiteľ Strišovský do dôchodku a na jeho miesto nastúpil Michal Stanko. O sebe napísal, že jeho ročný plat, ktorý dostával od urbárskej obce, bol 218 korún a 74 halierov a ako organista dostával 18,44 hl žita, 1,23 hl jačmeňa. (Skratka hl znamenala pravdepodobne holbu, čo sa rovnalo 1,3 1, čo je asi 1,1 kg). Ročne teda dostával 2028 kg žita a 1353 kg jačmeňa. Okrem toho užíval 7 katastrálnych jutier a 1162 štvorcových siah ornej pôdy, 20,5 štvorcových siah lúk, byt so záhradou a z Csákyho panstva dostával 34 m3 dreva, ktoré si na svoje náklady musel dať' doviesť, porezať a porúbať. Od roku 1898 učiteľ dostával už štátny plat. Za organovanie kantor i naďalej dostával plat od urbárskej obce v naturáliách až do roku 1950.
Jednotriedna škola v obci s počtom 122 detí "každodenných" a 60 "opakovacích" existovala až do 4. 3. 1914. Dnes nikto nevie vysvetliť pojem "opakovací" žiaci. Od uvedeného dňa bola v obci zriadená dvojtriedna škola.
Obdobie pred 1. svetovou vojnou a počas nej sa nieslo v znamení veľkého odnárodňovania a pomaďarčovania až do takej miery, že bolo zakázané používanie materinského jazyka v škole i vo verejnosti. Žiaci za používanie rodnej reči boli trestaní trstenicou, kľačaním a inými telesnými trestami, prípadne poznačovaní zastrihnutím vlasov a pod. Trestami ešte viac narastal odpor ku všetkému, čo maďarská vláda nariaďovala.
I hoci školská dochádzka bola vtedy povinne osemročná, nikoho netrestali, ak po piatej triede prestal do školy chodiť, alebo do nej chodil iba cez zimu. Úspešní žiaci 8. ročníka sa zúčastňovali "examentov". Boli to akési záverečné skúšky pred porotou, ktorú tvorili učitelia z okolitých dedín a miestna honorácia (farár, notár, richtár). Týmto žiakom sa dávalo odporúčanie na ďalšie štúdium alebo do štátnej služby.
Povrávalo sa, že po vzniku prvej Československej republiky niekoľkí mladí občania obce potrestali svojich miestnych učiteľov za maďarizačnú horlivosť a tí museli verejne prehlásiť, že sa oveľa viac budú venovať slovenskému jazyku, čo školská stolica mala prísne kontrolovať.
Po 1. svetovej vojne počet žiakov poklesol, čo bolo spôsobené migráciou obyvateľstva a treťou vlnou vysťahovalectva. Potom už počet žiakov sústavne narastal. Keď' v školskom roku 1928/29 počet žiakov dosiahol 125, obec začala požadoval zriadenie tretej triedy. Školské úrady s požiadavkou súhlasili, ale nebolo ju kde umiestniť. Preto sa prikročilo k výstavbe novej školy. K dovtedajšej škole boli pristavené dve učebne s kabinetom a s pivničným priestorom, ktorý slúžil ako dreváreň a neskoršie ako skládka uhlia. V nových priestoroch sa už v januári 1932 začalo vyučovať. V neskorších rokoch bol počet žiakov kolísavý, medzi 124 až 175. Počet dievčat vždy prevyšoval počet chlapcov. Na štvortriednu bola škola rozšírená v školskom roku 1946/47. V každej triede sa vyučovalo v oddeleniach.
Zo všetkých školských rokov najrušnejším bol 1944/45. Kvôli Slovenskému národnému povstaniu sa vyučovanie začalo v polovici septembra, ale už v októbri a novembri škola slúžila ako ubytovňa nemeckým vojakom a koncom januára a vo februári 1945 zas ju obývali sovietski vojaci, preto sa tiež nevyučovalo.
Existuje hodne písomných dokladov, ktoré dokazujú, že od septembra 1947 mala byť v Spišskom Štvrtku zriadená obvodná meštianska škola, do ktorej mali dochádzať aj deti vyšších ročníkov z Mečedeľoviec, Jánoviec, Machaloviec, Čenčíc, Draviec, Bukovinky a Arnutoviec. Uvažovalo sa aj o Letanovciach. S výstavbou školy sa malo začať hneď a dovtedy priestory pre dve triedy mal zapožičaný kláštor minoritov. Minoriti s tým nesúhlasili, lebo na tento účel boli potrebné stavebné úpravy. Iných vhodných priestorov v obci nebolo. Keďže vtedajší MNV peniaze na výstavbu nemal, okolité obce sa na výstavbe podieľať nechceli a Arnutovce s Letanovcami s týmto plánom nesúhlasili, meštianska škola sa nezriadila. Po mnohých rokovaniach bolo rozhodnuté, že zo štátnych prostriedkov sa urýchlene zvnútra upraví prázdny objekt po Židovi Kleinovi, aby sa v septembri 1948 mohlo začať tam s vyučovaním a ostatné práce sa ukončia dodatočne. O urýchlené zriadenie strednej školy sa najviac pričinil učiteľa neskorší riaditeľ Jozef Petrík.
Slávnostné otvorenie novozriadenej už nie meštianskej školy, ale strednej školy sa stalo skutočnosťou 7. novembra 1948.
V nej vyučovanie začalo v dvoch triedach s 82 žiakmi 6. a 7. ročníka pre obvod Spišský Štvrtok, Mečedeľovce, Dravce, Bukovinka, Machalovce, Jánovce, Čenčice a Abrahámovce. V priebehu školského roka sa dokončili ďalšie dve učebne, vonkajšia fasáda budovy a upravilo sa okolie školy. Od školského roka 1950/51 už boli 4 triedy pre 6.-9. ročník a zapísaných bolo 159 žiakov. V nasledujúcom roku boli odčlenení žiaci Abrahámoviec do Vrbova.
Rokom 1948 vznikli v obci dve samostatné školy. Pre vyššie ročníky to bola stredná škola a pre ročníky 1.-5. národná škola.
Riaditeľmi ľudovej, či národnej školy boli
Riaditeľmi strednej školy boli
Na základe nového školského zákona z apríla 1953 došlo od septembra 1953 k zlúčeniu národnej a strednej školy a z nich sa vytvorila osemročná stredná škola /OSŠ/. V neskorších rokoch ďalšou prestavbou školstva bola vytvorená deväťročná stredná škola /DSŠ/ a ešte neskoršie základná deväťročná škola /ZDŠ/. V osemdesiatych rokoch zas vznikla základná škola /ZŠ/. Pri územnej reorganizácii okresov v roku 1960 došlo k odčleneniu žiakov Machaloviec, Jánoviec a Čenčíc do okresu Poprad.
V Spišskom Štvrtku rástol počet žiakov, tried a učiteľov, čo vidieť z pripojenej tabuľky. Počet učební na počet tried nepostačoval a musela sa zaviesť zmennosť vo vyučovaní. Tá sa natoľko zvýšila, že východiskom mohla byt' jedine výstavba novej školy. Na jar 1960 sa skutočne začala pri kláštore stavať nová budova s 8 triedami. Jej slávnostné otvorenie bolo už 9.novembra 1962. Dovtedajšia budova školy bola upravená pre presťahovanie a rozšírenie materskej školy. Ale po 30 rokoch už ani nová škola i s používanými učebňami najstaršej školy zas nepostačovala. Škola mala k dispozícii 12 učební bez dielní, kým počet tried sa pohyboval až do 18.
A tak v roku 1990 začal ťažký zápas o súhlas prístavby školy v dobe, kedy školstvo nemalo finančné prostriedky na investičnú výstavbu. Vysoká zmennosť, nevyhovujúce učebne a ich nedostatok, žiadne skladovacie priestory, ani kabinety a požiadavka navrátenia starej školy so štyrmi učebňami, ktoré potrebovali generálnu opravu, rehole minoritov, bolo dostatočným dôvodom, že prístavba školy nákladom 38 mil. korún bola schválená. S prístavbou komplexu 10 tried, špeciálnych učební, kabinetov, skladov a jedálne s kuchyňou sa začalo 2. septembra 1995 a do užívania bola daná v roku 1998.
Riaditeľmi OSŠ, DSŠ, ZDŠ a ZŠ boli
Nová škola v roku 1961 bola prvou etapou komplexnej výstavby školy. Ostatná vybavenosť sa už následne neuskutočnila. S výstavbou telocvične sa začalo až v roku 1983. Jej dostavba sa z rôznych príčin omeškávala, ale nakoniec v roku 1988 predsa začala slúžiť' svojmu účelu. Slúži potrebám školy i organizáciám v obci. K výstavbe stravovacieho traktu vôbec nedošlo.
Možno ešte spomenúť, že v roku 1954 bola v obci zriadená družstevná škola práce (DŠP). Išlo len o niekoľko rokov fungujúcu triedu mládeže a dospelých, kde po tri dni v týždni vo večerných hodinách si účastníci zvyšovali svoje odborné vedomosti potrebné pri zvyšovaní kvalifikácie v družstevnom poľnohospodárstve.
Od roku 1969 sa v školskej dokumentácii uvádzajú už samostatne aj rómske deti. Ich počet sa v týchto rokoch pohyboval od 80 do 110.
Osobitnou kapitolou školy bola školská jedáleň. Išlo o podávanie obedov dochádzajúcim žiakom, žiakom zamestnaných rodičov, učiteľom, neskoršie i dochádzajúcim pracovníkom JRD, príslušníkom bezpečnosti a pod.
Jedáleň s kuchyňou boli zriadené roku 1952 v dome Jozefa Petreka, dnes Klimka, neskoršie v susednom dome Justínky Stašovej. Po vypršaní nájomnej zmluvy sa kuchyňa a jedáleň nasťahovali do jednej miestnosti v hlavnej budove školy, ale túto nevyhovujúcu prevádzku asi roku 1959 okresná hygienická stanica pozastavila. Keďže v obci na túto činnosť iných vhodných priestorov nebolo, bola školská jedáleň s kuchyňou zrušená.
Až po rozšírení a rekonštrukcii priestorov terajšej materskej školy a po vytvorení vhodných stravovacích podmienok v nej v roku 1979 bolo možné stravovanie obnoviť pre deti materskej školy, základnej školy a pre učiteľov.
Škola dosahovala vždy dobré výchovno-vyučovacie výsledky. Vychovala veľké množstvo stredoškolsky i vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Dobré výsledky dosahovala aj v záujmovej činnosti, v športe (hokej a futbal), v kultúrnej činnosti (divadlo, spevácke a tanečné súbory, recitačné preteky) a v iných činnostiach.