Obec Spišský Štvrtok

Legendy a zaujímavosti

Pod legendou rozumieme príbeh o neobyčajnej, často vymyslenej a neskutočnej udalosti, spojenej s historicky existujúcou známou osobou alebo udalosťou, ktorá má často náboženské podfarbenie.

I v Spišskom Štvrtku ich koluje niekoľko. Najrozšírenejšou a najdlhšie tradovanou je LEGENDA O ČERTOVI, ktorý z ďalekého Severu niesol skaly, aby zničil kostol. Proti nemu sa postavil sv. Michal a v boji zvíťazil. Čert skaly zahodil a zutekal. A vraj najväčšia skala nám ostala až do dnešných čias s názvom Skalka. Ďalšie legendy sú už zo stredoveku. Jedna z nich je o TAJNEJ CHODBE, ktorá podľa jedných začína pri kostole a končí za dedinou a podľa druhých prechádza od kostola až za Hrabušice na hradisko Zelená hora. Mala to byť úniková cesta Jána Jiskru a jeho bojovníkov z rokov 1445 až 1450, keď Spišský Štvrtok bol jeho pevnosťou. Existenciu tajnej chodby doteraz nikto ani nepotvrdil, ani nevyvrátil, pretože nebola odborne preskúmaná.

Starším občanom je známa aj legenda O ČLOVEKU BEZ HLAVY a bez zaujímavostí nie je ani legenda O POZLÁTENÝCH SOCHÁCH zo Zápoľského kaplnky, ktoré občania obce vraj pred Turkami ukryli na druhý kopec viditeľný z okna sakristie kostola.

Medzi ZAUJÍMAVOSTI okolia obce patrí už spomínaná SKALKA. Ide o geologicky ojedinelú lokalitu z doby ľadovej, keď pred tisícročiami posúvajúci sa obrovský ľadovec zo severu pred sebou tlačil balvany a rôzne horniny. Po roztopení ľadu obrovský balvan ostal a stal sa akýmsi dôkazom legendy. No v minulom i tomto storočí sa balvan už stal miestom mnohých výprav geológov. Skalka je zložením tmavá švédska ruda podobná škandinávskej hornine. Bola to vysoká a mohutná skala, v širokom okolí dobre viditeľná, na ktorej nič nerástlo. Bola vysoká ako štvorposchodová bytovka. Táto hornina sa začala používať v roku 1940 na výstavbu štátnych ciest, najmä firmou Vianova a v posledných desaťročiach na budovanie ciest a ulíc v obci, na vysypávanie dvorov občanom i pri úprave priestranstiev hospodárskeho dvora JRD v jeho začiatkoch. Dnes po Skalke existujú už len málo viditeľné zbytky.

Najväčšou zaujímavosťou obce je rozhodne dom na Rínku s popisným číslom 268, nazvaný DUFART. Je to najstarší dom obce. Nikomu nebolo dovolené ho zbúrať, ale nikto ho ani neopravoval. Do zoznamu pamiatkových a chránených objektov sa však nedostal. Je už na rozpadnutie, ale minoriti, ktorým dom patrí, tu vyše 40 rokov neboli, neopravovali ho a ani dnes nemajú peňazí na takú opravu, akú by si táto pamiatka zaslúžila.

História tohto objektu dodnes nebola preskúmaná. Možno sa len domnievať, že je to časť rozsiahleho meštiackeho domu a možno i radnice na Rínku z doby, keď Spišský Štvrtok bol v 15. stor. sídlom Provincie 11 spišských miest. Po zrušení provinčných úradov v obci stavba slúžila miestnym potrebám a úradom. V 16. stor. dostali budovu do užívania minoriti, ktorí v dôsledku silnejúcej reformácie svoj kláštor z Levoče presťahovali do tejto budovy. V nej bola i fara. Takýto stav trval až do roku 1671, kedy sa minoriti presťahovali do novopostaveného terajšieho kláštora, ktorý im darovali Csákyovci.

Potom Dufart slúžil na rôzne účely, až nakoniec v ňom minoriti ubytovali niekoľko rodín svojich zamestnancov. Zadné časti objektu chátrali a rozpadávali sa. Požiar Rínku v roku 1921 dovŕšil jeho skazu a minoritom ostala len predná časť. Po odsťahovaní sa rodín z tohto domu a po internovaní minoritov v roku 1950 objekt ostal prázdny, bez majiteľa a ďalej sa rozpadal. Vtedajší MNV dal vyhovujúcu časť budovy na osvetové účely a na uskladnenie rozkladacieho javiska, kulís a iných divadelných potrieb. Nakoniec budova zostala úplne prázdna a dnes stojí zdevastovaná a robí dedine hanbu. Stále sa nevie, aký osud ju stihne.

Ďalšou zaujímavosťou obce je aj BOROVICA, ktorá rastie na severnom svahu záhrady Ústavu sociálnej starostlivosti. Starí ľudia a odborníci jej vek odhadujú asi na 300 rokov. V zozname pamiatok však nie je zapísaná.

Pre mnohých občanov nezabudnuteľným zostane aj asi 180 ročný mohutný GASTAN, ktorý rástol pred vchodom do kláštora a keďže veľmi clonil obyvateľom ústavu, bol v tichosti a bez súhlasu úradov v šesťdesiatych rokoch odstránený. Pri úprave priestranstva pred hlavným vchodom do ústavu bola zbúraná i kaplnka Lurdskej Panny Márie pod kostolným múrom.

Nevšednou zaujímavosťou sú POMENOVANIA niektorých častí chotára, či obce. Kým na jednej strane existujú číro slovanské názvy, ako Šibene, Šibenčná hura, Široke, Smikanec, Rovinka a pod., na druhej strane sa užívajú storočiami skomolené nemecké názvy, napr. Burimbarg, Kľačimbarg, Reibarg, Šecimfald, Kolpsnak, Moncvald, Koncimberg, Vangart, alebo v obci Kolfašisko a pod. Tieto názvy iste mali svoj význam. Tak napr. podľa niektorých tvrdení Šecimfald by v nemčine mohol znamenať schiitzenfeld, v preklade prašné pole, teda akési strážené prachárne. Ale môže to byť aj názov historicky dokázanej osady Strelce, po nemecky Siüdenfeld, nad ktorou bola Šibenčná hura. A čo keď obyvatelia tejto osady mali právo vykonávať popravy práve tam? A čo názov Šibene?

Okolie Myšej Hôrky smerom k obci sa dodnes volá Burimbarg. Podľa jedných je to Medvedí vrch z nemeckého názvu Bärenberg, podľa druhých znamená kruhové obranné stavby, ktoré sa tam nachádzali. I názov Vangart by mohol pochádzať z nemeckého názvu Weingarten, čiže vinice. Mohli byť u nás v 13.-15. stor. také priaznivé klimatické podmienky, že v tej časti chotára sa pestoval vinič ?

A čo ostatné doteraz nevysvetlené názvy? Ako vznikli a čo znamenali? Odborným štúdiom spomínaných názvov a ich objasnením iste by sme ešte lepšie poznali dejiny obce a jej okolia.