Obec Spišský Štvrtok

Zápoľského kaplnka

V 13. stor. v staviteľstve románsky sloh vystriedal sloh gotický. Z tej doby pochádzajú pozoruhodné pohrebné kaplnky Zápoľskovcov. Tá v Spišskom Štvrtku je z roku 1473 a na Spišskej Kapitule z roku 1493. Obidve vychádzajú z typu kráľovskej pohrebnej kaplnky v Paríži, známej Saint Chapelle.

Tá v Spišskom Štvrtku je jednou z najskvostnejších gotických stavieb na Slovensku a má európsku úroveň, preto sa už po desaťročia stáva miestom obdivovateľov umenia a návštevníkov od nás i zo zahraničia.

Kaplnka bola postavená na podnet Štefana Zápoľského, ktorý v tom čase bol dedičným spišským županom, uhorským magnátom, kapitánom Horného Uhorska a krátko i uhorským palatínom. Dôvody, prečo dal kaplnku postaviť vtedy a práve v Spišskom Štvrtku, sa rozchádzajú. Podľa jedného názoru v roku 1472 ležal ťažko chorý vo vtedajšom mestečku Spišský Štvrtok a v ňom chcel byt pochovaný. Preto dal urýchlene postaviť poschodovú rodinnú hrobku, čo podporovala i kňažná Hedviga, manželka Štefana Zápoľského. Keď sa zo svojej nemoci vyliečil, zmenil názor a stavbu už celkom nedokončil. O 15 rokov neskoršie dal postaviť oveľa väčšiu kaplnku s rodinnou hrobkou na Spišskej Kapitule, kde bol pochovaný aj s členmi svojej rodiny.

Kaplnka bola pristavená k južnej strane kostola. Od kostola sa odlišuje svojím štýlom stavby a lesklou zelenou strechou, ktorú spôsobuje glazúra škridlíc. Podľa niektorých verzií budoval ju majster Štefan z Košíc, preto sieťová klenba hornej kaplnky svojou dekoratívnosťou a majestátnosťou je obrazom košického Dómu sv. Alžbety. Kaplnka v mnohom pripomína i niektoré časti D6mu sv. Štefana vo Viedni. To preto, že sa podobá francúzskym a nemeckým ranogotickým palácovým kaplnkám. Jej architektom bol majster Puchspaum, staviteľ viedenského Dómu, kde sa našli aj jej pôvodné náčrty.

Do hornej kaplnky sa možno dostať len z kostola, alebo valenou zaklenutou chodbou, ktorá spája dolnú časť kaplnky s kláštorom minoritov, vybudovanou neskoršie. Nad stredom tejto chodby je presvetľovania a vetracia vežička s okienkami a strieškou. Medzi oboma časťami kaplnky je schodište s dverami. V dolnej časti je sieňový priestor zaklenutý sieťovou rebrovou klenbou, pričom rebrá hruškovitého profilu dopadajú na prípory.

Horná kaplnka má dĺžku 12,5 m, šírku 5,6 m a výšku 12 m. Vonkajší múr medzi oknami je zdobený kružbami a kamennými prútmi. Priestor je členený šiestimi piliermi, ktoré smerom hore sa menia na fialy s krabmi. Na nich vidieť výklenky, zrejme určené pre sochy, ktoré tam nikdy umiestnené neboli. Rebrá klenby svojimi kalichovými hlavicami dosahujú na zväzky prípor, ktoré sa spájajú s profilovaným ostením okien. Pod oknami je bohatá, slepá arkatúra. Tri veľké okná sú ukončené každé osobitnou ornamentikou, ktorej niet inde páru na takej malej ploche. Okná sú vyplnené farebnými sklami s výjavmi zo sv. Písma. Pod nimi je rad rodových erbov Zápoľskovcov a Csákyovcov. Pôvodnú krásu kaplnky po požiari, vrátane kružby okien a strechy, obnovil spišský rodák, architekt uhorského pamiatkového ústavu, Ladislav Steinhaus.

Jedinečný je visiaci chór, ornamentálne a figurálne bohato zdobený, ktorého poprsnicu zdobia kružby s kvetami a s výklenkom uprostred. Pod skvostným baldachýnom je umiestnená socha sv. Cecílie, patrónky cirkevnej hudby. Po jej stranách sú plastiky svätých Petra a Pavla. Od sochy sv. Cecílie sa na obidve strany z priečelia dvíhajú lomené oblúky zdobené dekórom listových ozdôb, kružbové ozdoby a mohutné krížové kvety. Na bočných stenách kaplnky vo fialách sú plastiky štyroch cirkevných učiteľov.

Aj apsida kaplnky vyniká svojou architektonickou krásou, ktorú však zakrýva vysoký neogotický oltár krídlového typu z konca 19. storočia. Kaplnka je zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie, o čom svedčí výjav na gotickom obraze v strede oltára. Je to tempera na dreve z obdobia okolo roku 1450. Tento obraz je jediným pozostatkom z bývalého gotického hlavného oltára kostola a jeho majstrovstvo sa pripisuje niektorému z málo známych maliarov vynikajúcej norimberskej maliarskej školy Albrechta Diirera. Na krídlach oltára sú štyri výjavy zo života Panny Márie. Pri jeho zatvorených krídlach na obrazoch vidieť veľkopôstne motívy.

Na ľavej strane kaplnky je postavená zemianska lavica s baldachýnom. Jej poprsnica je zdobená prekrásnymi kružbami.

Keďže v dolnej kaplnke sarkofágy Zápoľskovcov nikdy neboli umiestnené, boli tam nainštalované lavice. Malý oltár tvorí Pieta. Je to neskorobaroková polychrómovaná ľudová drevorezba z konca 18. stor. Táto časť kaplnky každoročne slúži na Veľkú noc ako Boží hrob.

Zaujímavosťou hornej kaplnky je, že v múre na jednom kameni je vyryté slovo Trenciensis , čo má byt akýsi doklad o majstrovi z Trenčína, kde kňažná Hedviga prežila posledné dni svojho života.

Nad schodišťom z hornej do dolnej časti kaplnky je okrúhle okienko s na skle namaľovaným biskupom v strede štvorlístka po obvode s latinským nápisom Svätý Alfonz, biskup, oroduj za nás.

Vonkajšok kaplnky je bohato členený opornými piliermi a fialami s krabmi a úzko harmonizuje s jej vnútrajškom. Na pilieroch sú ponechané voľné výklenky, pravdepodobne pre sochy apoštolov, o ktorých sa zachovávajú až do dnešných čias rôzne legendy, ale tie tam nikdy umiestnené neboli. Zaujímavou je zachovalá kolekcia 15 kamenných značiek. Na jednom z pilierov boli umiestnené i slnečné hodiny. V súčasnosti pôsobením kyslých dažďov pieskovec zvonku zvetráva a kaplnka sa poškodzuje.

I po vyše 500 rokoch je táto prekrásna Zápoľského gotická kaplnka najmä zvnútra dobre zachovalá a budí veľký obdiv jej návštevníkov.