Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Zaujímavosti


 

Vysťahovalectvo

Hospodárska situácia koncom minulého storočia bola nielen na Slovensku, ale i v našej obci neutešená. Mnoho členov chudobnejších rodín hľadalo prácu, ale bezúspešne. U bohatých gazdov práce bolo dosť len v lete a v jeseni. Chudobní sa nechávali najímať za naturálie, aby takýmto spôsobom zabezpečili výživu svojich rodín, prípadne nimi si zaistili základ budúcej úrody na svojich políčkach. Voľných domov, ani izieb nebolo, preto nebolo zvláštnosťou, že v jednom dome žilo i viac rodín, často rodín početných. Ak k spomínanej situácii prirátame ešte obrovský maďarizačný útlak v škole, na verejnosti, v úradoch a často i v kostole, nebolo divu, že mladí ľudia nenachádzali východisko a hľadali prácu po okolí, i za jeho hranicami vlasti. Lákala ich Amerika, Kanada a Argentína. Tam odchádzali jednotlivci alebo dvojice, ktorí neskoršie, keď sa im darilo, pritiahli ďalších. Z tých sa niektorí vrátili s peniazmi a ostali už doma, ale niektorí neskoršie odchádzali znova, ale už na čele početnejších skupín a už sa nevrátili.

Vysťahovalectvo z obce prebehlo v troch viac rokov trvajúcich etapách. Prvá začala v 90-tych rokoch minulého storočia, druhá v posledných rokoch pred 1. svetovou vojnou a tretia po nej a trvala až do polovice dvadsiatych rokov. Zo štatistiky občanov obce možno vypočítať, že v roku 1900 ich bolo 756, kým v roku 1920 iba 700. V neskorších rokoch počet občanov obce poklesol až na 656. Nieto presnej štatistiky, lebo jedni sa vrátili a druhí odišli. Z čísel sa dá vydedukovať, že z obce sa za 30 rokov natrvalo vysťahovalo asi 132 ľudí, všetko mladých, čo vtedy tvorilo 17,5 % občanov obce.

Vysťahovalectvo nadlho poznačilo vnútorný život rodín i obce. Bolo nemálo rodín, kde polovica z dospelých detí postupne odchádzala za hranice, aby tam v ďalekej cudzine si založili nové rodiny a natrvalo sa usadili. A tak Šarišskovci, Petrekovci, Toporcerovci, Dunčkovci, Grešovci, Bajtošovci a iné priezviská tvoria i dnes početné kolónie Slovákov v zámorských krajinách.

V súčasnosti už len dožívajúca druhá generácia rodákov občas prichádza na návštevu do rodnej obce svojich rodičov. Tretia generácia už zvyčajne neovláda slovenskú reč a žije len zo spomienok svojich rodičov a starých rodičov. Mnohé rodiny udržiavajú s nimi styky a vždy ich radi v obci privítajú.