Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Církevný život

Cirkevný život

Len ťažko si dokážeme predstaviť, akou dedinou bol Spišský Štvrtok v 13. stor. čo do polohy, významu a počtu obyvateľov. Jeho význam oproti okolitým dedinám bol v tom, že už pred tatárskym vpádom bol strediskom trhov a pri kostole bola zriadenú farnosť údajne už v roku 1215 a podľa iných dokladov v roku 1244.

Zničenie obce i kostola Tatármi len na krátky čas prerušilo pôsobenie cirkvi. Keď v polovici 13. stor. bolo založené spišské opátstvo, pozdvihol sa cirkevný život v obci a okolo kostola a fary sa začal sústreďovať i všetok cirkevný život širokého okolia.

Niet preto divu, že v tomto cirkevnom stredisku si v tom čase farári 24 spišských miest založili dobročinné náboženské združenie "Confraternitas vulgariter Calondae', skrátene nazvané "Konfraternita". Patrili tam Harichovce, Hrabušice, Huncovce, Iliašovce, Kurimany, Levoča, Ľubica, Menhartovce, Milbach (dnešná Mlynica), Odorín, Poprad, Ruskinovce, Spišská Belá, Spišská Nová Ves, Spišská Sobota, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy, Spišský Štvrtok, Švábovce, Tvarožná, Veľká, Veľká Lomnica, Veľbachy (dnešné Bystrany) a Žakovce. Keď neskoršie zo združenia vypadla Levoča, pridali sa tam Stráže pri Poprade a Matejovce. Dohady sú, že toto spoločenstvo vzniklo už pred tatárskymi vojnami a že v roku 1298 si len svoj štatút obnovilo, pričom farár zo Spišského Štvrtka v ňom mal vedúce postavenie.

Farári združenia sa schádzali v prvý deň mesiaca a radili sa ako zveľaďovať cirkevný život vo svojich farnostiach. Pre toto združenie ostrihomský arcibiskup Filip 29. novembra 1268 vydal listinu, v ktorej určil, komu títo farári majú platiť, kedy a ako ich vizitovať a určil, že farárov združenia nemožno trestať bez súhlasu synody. Tak si farári "Konfraternity" získali úctu a vážnosť.

Kráľ Ladislav IV (1272-1290) v roku 1274 obdaroval "Konfraternitu" rôznymi výsadami a tie potvrdil aj panovník Karol Róbert v roku 1328. Združenie farárov na Spiši existovalo ešte aj v 16. stor., i keď sa desaťročiami modernizovalo a obohacovalo o nové prvky. Jeho činnosť mala taký ohlas, že po jeho vzore vznikali podobné združenia farárov aj inde.

Podľa spišského historika Samuela Webera v roku 1280 Spišský Štvrtok navštívil ostrihomský arcibiskup Lodomier, ktorý tu riešil mnohé cirkevné otázky a problémy.

V 14. stor. cirkevný život Spiša svojou činnosťou ovplyvňovali aj mnísi rádu antonitov v Dravciach, ktorí tam mali vybudovaný kláštor s nemocnicou a zaoberali sa liečiteľskou činnosťou, vzdelávaním a prepisovaním rôznych listín a kódexov.

K farnosti v Spišskom Štvrtku boli rôznymi povinnosťami pripútané i filiálky. Aj keď sa niektoré z nich osamostatnili, boli povinné podľa dokumentu z roku 1349 odvádzať stanovené ročné poplatky v peniazoch alebo v naturáliách zvlášť pre kostol a zvlášť pre farára. Farníci museli prispievať na udržiavanie cirkvi a svojho farára milodarmi, ktoré kládli na bočný oltár. Boli to chlieb, med, maslo, soľ, vosk a pod. Aj za rôzne cirkevné úkony sa platilo. Napr. za pohreb sa dávala sliepka s kohútom, za sobáš zas plátenné uteráky a pod. Poplatky museli platiť aj veriaci z obcí, ktoré v starých listinách boli označené menom Bulmani a Martili. Farnosť i kostol boli v tom čase bohaté.

V jednom z dokumentov z 15. stor. sa spomína, že štvrtocký farár Gerhard Aranyossi v Spoločenstve kňazov zvyšoval úroveň filozofie a dbal na prehlbovanie teológie všetkých kňazov. Spoločenstvo malo desať základných zásad, z ktorých najznámejšie boli: dbať na duchovnú úroveň kňazov a 1'udu, božie slovo hlásať v reči ľudu, dodržiavať mravné zásady, dbať na zbožnosť, spoľahlivosť, na spravodlivosť a prísnosť pri trestaní, na usporiadaný manželský život, ochotne pomáhať pri nešťastiach, ľudsky zaobchádzať s poddanými a služobníctvom a pod. Pôsobenie spolku výrazne vplývalo na verejnosť v širokom okolí.

Aj keď v 15. stor. farnosť už nemala také postavenie ako predtým, predsa v zachovaných písomných prameňoch sa spomínajú niektorí občania, richtári, učitelia a farári ako účastníci dôležitých rokovaní Bratstva o majetkových, politických i cirkevných záležitostiach, napr. sudca Marek v roku 1307, štvrtocký farár Volmár, magister Matej v .roku 1323, neskorší spišský kanoník, Mikuláš Henkel, štvrtocký rodák, ktorý tu bol farárom v rokoch 1462-64 a potom správcom opátstva v Spišskom Štiavniku v rokoch 1464-1470 a iní.

V tridsiatych rokoch 16. stor. sa začala po celej Európe šíriť reformácia, hlásaná Martinom Lutherom a jeho stúpencami. Bolo to sociálno-politické a náboženské hnutie, ktoré sa prejavovalo úsilím o nápravu mnohých chýb katolíckej cirkvi a vyúsťovalo do obmedzovania jej moci. Reformácia vznikla v západnej Európe a dostala sa i do našich krajov. Nová náboženská problematika si našla zástancov a vyznávačov najprv v radoch šľachty a neskoršie predovšetkým medzi obyvateľmi nemeckého pôvodu. Nové náboženské vyznanie, protestantizmus, rozdelilo obyvateľov Spiša na katolíkov a evanjelikov, ľudové luteránov. Farári dlho odmietali reformáciu prijať. Nakoniec zvíťazila zásada: čia vláda, toho náboženstvo. Asi v roku 1546 reformácia zvíťazila i v Spišskom Štvrtku. Reformácia pretrvávala vyše 100 rokov,  postupne sa kryštalizovala, zbavovala najradikálnejších smerov a zavŕšila sa v roku 1582 prihlásením sa nemeckých farárov Spiša k umiernenej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.

V roku 1668 bol pri kostole sv. Ladislava, o ktorý sa starali minoriti, založený konvent, čiže združenie minoritov na Slovensku na čele s predstaveným - gvardiánom. V dobe reformácie kostol užívali evanjelici a katolíkom bola na vykonávanie ich bohoslužieb vyhradená Zápoľského kaplnka.

V 17. stor. za podpory uhorského panovníka začalo dochádzať k protireformácii. Išlo 0 obdobie prestupovania z evanjelickej viery opäť na katolícku. Toto nové náboženské hnutie, zvané tiež rekatolizácia, na Spiši podporovali i Csákyovci, ktorí si na tento účel povolali do Levoče jezuitov, aby tí radikálne zmenili náboženské pomery ku katolicizmu. V Spišskom Štvrtku rekatolizáciu prevádzali tu už dávno usadení minoriti, ktorí do svojej starostlivosti prevzali roku 1671 opäť kostol i farnosť. V roku 1684 sa evanjelici ilegálne a rôznymi intrigami opäť zmocnili kostola, no po dlhých vyjednávaniach o tri roky neskoršie kostol definitívne prevzali minoriti a starali sa oň až do roku 1950.

Podľa kanonickej vizitácie z roku 1700 k farnosti v Spišskom Štvrtku patrili filiálky Čenčice, Dravce a Machalovce a neskoršie pribudli Dlhé Stráže. Podľa iného dokumentu sa vtedy tunajšia farnosť starala i o farnosť v Hrabušiciach a o filiálku Vlkovce.

O cirkevnom živote a kultúre v obci v nasledujúcich desaťročiach nieto písomných dokladov, je však pozoruhodné, že z rokov 17141860 sa zachovalo asi 1100 slovenských kázní, ktoré tu vznikli a boli prednesené minoritmi v Spišskom Štvrtku a na jeho okolí. Možno sa domnievať, že minoriti ovplyvňovali oblasť cirkevného i kultúrneho života obce a jej širokého okolia.

Ak hovoríme o cirkevnom živote v obci, treba ešte spomenúť, že už počas 1. svetovej vojny v obci žila židovská rodina Jakuba Kleina.

Pre svoj náboženský život nemala vytvorené podmienky. Podľa viacerých pamätníkov sa Klein asi roku 1935 nasťahoval do svojho domu (dnešná materská škola) a tam pre seba a niekoľké židovské rodiny z okolia zriadil modlitebňu, v ktorej sa na veľké židovské sviatky schádzali na modlenie, pôst a oslavy.