Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Církevný život

Cintoríny

Všade rovnako platí zákon prírody, zrodu a zániku, života a smrti. Ľudia žili a keď zomreli, bolo ich treba pochovať. K tomu účelu slúžili pohrebiská, neskôr cintoríny. Označovanie hrobov prešlo vývojom a záviselo od doby, náboženstva, národnej príslušnosti i majetnosti pochovávaných. Pyramídy, hrobky v skalách, mohyly, hroby, krypty a na nich kríže drevené, či liatinové s rôznymi podstavcami a v poslednom čase pomníky, to všetko svedčí o kultúrnej vyspelosti pochovaných i pochovávajúcich.

Cintoríny sa obyčajne zriaďovali pri kostoloch. Panovník Jozef II. (1780-1790) tento spôsob zakázal a koncom 18. stor. prikázal zriadiť v každej obci cintorín mimo obce. A tak sa možno domnievať, že v Spišskom Štvrtku koncom 18. stor. bol prvý cintorín zriadený za dedinou na Drižu. Po jeho zaplnení hrobmi začiatkom 20. stor. obec určila na pochovávanie novú plochu na južnej strane dediny s prístupovou uličkou zo stredu dediny. Tomuto miestu posledného odpočinku sa venovala vtedy veľká pozornosť, o čom svedčil po celom obvode postavený kamenný múr s bránou a v hornej časti postavená priestranná kaplnka. Tá v nutných prípadoch slúžila i ako márnica. Na Drižu drevené kríže zhnili, kopčeky po hroboch sa rozpadli a plocha sa premenila na pastvisko husí, detských hier a poslúžila i ako provizórne futbalové ihrisko. Pozostatkom po tomto cintoríne je ešte existujúci biely kamenný kríž, ktorý bol premiestnený zo stredu cintorína na jeho okraj. Po roku 1950 bola táto plocha využitá na výstavbu rodinných domov a motorestu.

Keď v štyridsiatych rokoch ani tento cintorín už nepostačoval, obec zakúpila s ním susediace pozemky na jeho rozšírenie. Nový cintorín bol oplotený pletivom a mal predznačené cestičky. Treba dodal, že samovrahov a neznámych cudzincov pochovávali bez obradov a krížov na určenom mieste v kúte cintorína.

Dnes je pôžitkom prejsť sa po novom cintoríne. Prekrásne pomníky a krypty sú jeho ozdobou a pamätníkmi tejto doby. Mnohí občania si ich budujú už počas svojho života.

Aj pre pohreby platili v rôznej dobe rôzne svetské a cirkevné predpisy. Niekedy sa nesmelo chodiť so zosnulým do kostola, inokedy áno a aj hodina konania pohrebu sa menila. Všetky pohreby boli cirkevné. V osemdesiatych rokoch sa aj na dedinách začali presadzovať a ujímať tzv. občianske pohreby, bez prítomnosti kňaza. Pre prevádzanie takýchto pohrebov v Spišskom Štvrtku nebolo dôstojného stánku. Preto MNV sa rozhodol v rámci svojpomocnej akcie "Z" vybudovať na cintoríne Dom nádeje. Po dlhoročných prípravách sa s jeho výstavbou začalo v roku 1988 a v roku 1996 začal slúžiť svojmu účelu.